reklama
František Hříbal

František Hříbal

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som jeden z mnohých, ktorí pred prvým krokom zápasia s démonmi neistoty. Zoznam autorových rubrík:  Moja grécka anabázaSúkromnéNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

O jednookom kráľovi

František Hříbal

O jednookom kráľovi

Dávno pred tým než forenzná antropológia vystúpila zo záhrobia nemocničných suterénov, aby odštartovala výnosnejšiu kariéru v žiarivých štúdiách Hollywoodu; dávno pred tým, než do mrazáku poslala cholerických klasikov dedukcie a navrátila frigidnosti jej neodolateľný sexepíl, žila táto veda "skutočnými" problémami. Jedným z nich boli aj dohady o príčine skonania majiteľa kôpky spálených kostí odniekiaľ z gréckeho severu.

  • 29. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 982x
  • 0
Pella a poľná tráva

František Hříbal

Pella a poľná tráva

V dobách predposledného rozkvetu Atén a posledného výkriku tamojšej demokracie, v dávnych a starobylých časoch remienkovej obuvi a plných pokladníc, chodili ľudia na trh tak, ako dnes. Kým sa občania  dohadovali o nepomere cien a kvality, jedna postava zmätene pobehovala od jedného stánku k druhému.

  • 20. nov 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 699x
  • 0
Múzy a um

František Hříbal

Múzy a um

V hlavnom meste ostrova cigár, rumu© a Hriešneho tanca 2, v kubánskej Havane, stojí múzeum. Na tom by nebolo nič zvláštne, veď múzeum je dnes už takmer v každom meste, ak rátame aj izby a kutice, ktorých starobylý puch povznáša niekdajšia prítomnosť impozantných osobností človečenstva. V Havanskom múzeu sú však v jednej z vitrín vystavené dve do leskla vyleštené ľudské lebky. Jedna menšia a druhá o niečo väčšia. Hovoríte si: „Dve lebky? Pcha! Je tam toho; veď pri Kutnej Hore už nevedia čo s nimi." Váš pohŕdavý truhlíkovský úsmev však zmizne vo chvíli, keď sa prelúskate poslednými slovami španielskeho nápisu na ceduli. Vaše mimické svaly sa stiahnu do podoby messerschmidtovského zhrozenia, ak sa krvopotne dešifrovaný text zhoduje s radostnými slovami kurátora, ktorého ste medzitým horúčkovito žiadali o vysvetlenie. „Si seor, obe lebky patriť veľkému Christóbalovi Colón! Jedna, keď bol don Colón ešte malý chico, a tá druhá, keď našiel el Nuevo Mundo - Amérika!"

  • 24. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 649x
  • 0
V. Bospor a kúzelná píšťalka

František Hříbal

V. Bospor a kúzelná píšťalka

Bolo krásne ráno. Okrem toho bola aj sobota, vďaka ktorej sa prestíž takého rána náramne zvyšuje a medzi ostatnými ránami (snáď okrem nedeľného) zaujíma privilegované postavenie. Prastaré pranostiky varujú, aby sa ľudia v tento deň vystríhali dvoch veľmi vážnych činností: šitia nových šiat a putovania po neznámych cestách! (V porovnaní s prastarými židovskými zvyklosťami je to stále len umiernená verzia upozornení) Varovaní múdrosťou predkov sme sa dobrovoľne vzdali našich krajčírskych vášní (a štopkanie ponožiek odložili na neurčito), no túžba kráčať neznámymi cestami prekonala akúkoľvek hrozbu varovného prsta.  Ako (ne)handlovať, o Mimarovi a o tmavých vodách Bosporu.

  • 11. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 494x
  • 1
IV. V meste cisára Konštantína

František Hříbal

IV. V meste cisára Konštantína

Najvýznamnejší rodák z Hornej Lehoty Samo Chalupka, za mladi dobrovoľný revolucionár v Poľsku a člen všetkých prebúdzajúcich sa organizácií polovice „Storočia pary", sa do budenia národa Slovenského vrhol s vervou sebe vlastnou. Keďže bol milovníkom dejepisu a taktiež veľkým romantikom (čo bolo v danej dobe skôr umelecko-ideovým pravidlom, než afrodiziakom na nežnejšie pohlavie) vytiahol zo zaprášenej truhlice dejín a fantastiky tých najväčších bubákov ľudovej slovesnosti. Neboli to však strigy, ani vlkolaci, či bledí upíry v havraních plášťoch, ale nemenej strašní Rimania, Tatári a Turci. S Rimanmi sme sa síce nikdy nestretli, no to nám nezabránilo aby sme im pod Devínom vyprášili kožuch (rozumej tógu). S Tatármi a Turkami to bolo iné. Tí tu strašili naozaj a ľud dlho oplakával švárnych junákov a spanilé devy, ktorých tí druhí odvliekli k svojmu sultánovi do Carihradu. Hoci Chalupka v Carihrade nikdy nebol (Bol tam len Sváko zo Sebechlebov, a to hneď tri krát) napísal jednu veľmi peknú básničku so združeným rýmom, ktorú všetci poznáme, a ktorej časť som sa rozhodol použiť aby sa nám veselšie cestovalo:

  • 7. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 791x
  • 0
reklama
III. Cez krajinu líščích jazdcov

František Hříbal

III. Cez krajinu líščích jazdcov

Veľký nemecký prírodovedec „Storočia pary" Carl Friedrich Gauss sa raz po skončení svojej prednášky, s ktorou bol mimoriadne spokojný, ponáhľal chodbou Göttingenskej univerzity aby v kancelárii inštitútu astronómie zaznamenal jednu zo svojich nespočetných myšlienok: "Prednášky majú ukázať správnu cestu, majú rozvíjať predstavivost a hĺbavosť. Prednášky majú viesť len prvé kroky, majú zabrániť tvoreniu nesprávnych názorov na začiatku štúdia, majú viesť potiaľ, odkiaľ sa dá ísť ďalej samostatným štúdiom." V bulharskom autobuse, Krajinou Trákov, o pôvode myšlienky a Istanbulskom predmestí.

  • 26. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 389x
  • 0
II. Stretnutie s obrom Burgasom

František Hříbal

II. Stretnutie s obrom Burgasom

Každý kúzelnícky trik má tri časti. Prvému hovoríme ponuka: kúzelník ukáže niečo bežné - karty, holuba (levy) alebo človeka. Druhá časť sa volá zmena: kúzelník urobí z bežného niečo neobyčajné. To tajomstvo máš pred očami ale nevidíš ho, lebo sa nepozeráš správne, vlastne to nechceš vidieť. Chceš sa nechať oklamať. Ale nechať niečo zmiznúť nie je všetko, musí sa to tiež vrátiť. Preto každý kúzelnícky trik má tretiu časť, najťažšiu, ktorú voláme prestíž.  Úvodný citát z filmu "Prestíž" rozprávaný Mr. Cutterom (Michael Caine) na pozadí tajuplnej scény s ľudským akváriom.

  • 13. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 765x
  • 0
I. V bruchu plechového vtáka

František Hříbal

I. V bruchu plechového vtáka

"Človek nadobúda skúsenosť vtedy keď cestuje, keď sa približuje. Kto niekam dorazí prirýchlo, nedorazí nikam. Praobyvatelia Austrálie vravia, že po dlhom pešom pochode sa pred cieľom cesty treba na niekoľko hodín posadiť, aby ich mohla dostihnúť duša. V minulosti, keď cestovanie bolo skúsenosťou, človek prišiel do cieľa premenený. Dnes platí: ten, kto všade príde taký istý, bude chcieť aby aj miesta, na ktoré príde, boli také isté."  Výňatok z knihy Rüdigera Safranskeho.  Niekde uprostred kráľovského paláca v neznámych končinách Macedónie...

  • 6. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 791x
  • 4
reklama
SkryťZatvoriť reklamu