Múzy a um

Autor: František Hříbal | 24.2.2012 o 18:00 | (upravené 24.2.2012 o 22:07) Karma článku: 5,99 | Prečítané:  548x

V hlavnom meste ostrova cigár, rumu© a Hriešneho tanca 2, v kubánskej Havane, stojí múzeum. Na tom by nebolo nič zvláštne, veď múzeum je dnes už takmer v každom meste, ak rátame aj izby a kutice, ktorých starobylý puch povznáša niekdajšia prítomnosť impozantných osobností človečenstva. V Havanskom múzeu sú však v jednej z vitrín vystavené dve do leskla vyleštené ľudské lebky. Jedna menšia a druhá o niečo väčšia. Hovoríte si: „Dve lebky? Pcha! Je tam toho; veď pri Kutnej Hore už nevedia čo s nimi." Váš pohŕdavý truhlíkovský úsmev však zmizne vo chvíli, keď sa prelúskate poslednými slovami španielskeho nápisu na ceduli. Vaše mimické svaly sa stiahnu do podoby messerschmidtovského zhrozenia, ak sa krvopotne dešifrovaný text zhoduje s radostnými slovami kurátora, ktorého ste medzitým horúčkovito žiadali o vysvetlenie.   „Si señor, obe lebky patriť veľkému Christóbalovi Colón! Jedna, keď bol don Colón ešte malý chico, a tá druhá, keď našiel el Nuevo Mundo - Amérika!"

Múzeá sú vždy plné prekvapení, aj keď si často myslíte, že na tie isté hrdzavé brnenia, kožené gamaše a obrazy tučných dám sa pozeral už váš prastarý otec v pruhovanej kojeneckej rovnošate. Múzeá nám dávajú možnosť zamyslieť sa nad niečím iným než nad susedovým novým autom a neúspechom slovenskej hokejovej reprezentácie na domácom ľade. Nech už je v ich priestoroch vystavené umenie - staré, či nové, alebo len mech čačapojských zemiakov, či najdlhších špagiet na Zemeguli, všetky veci majú svoj význam len ak v nás oživia stuhnuté zmysli a podnietia rozum k neformálnemu vyžarovaniu elektromagnetických impulzov. Ako všade i tu sa doporučuje striedmosť, ináč sa môžete pristihnúť, ako v galérii moderného umenia pol hodinu neprítomne hľadíte na hasiaci prístroj.

V múzeách sa nádherne kryštalizujú myšlienky do slov a honosných viet, ktoré ľudia vedome vypúšťajú z úst pri konfrontácii svojich zmyslov s vystavenými predmetmi. O tom, že scéne de coup týchto milých udalostí sú práve „chrámy múz" vedel už monsieur Edmond de Goncourt, ťažký to parížsky kunsthistorik storočia pary, ktorý poznamenal, že „maľby na stenách múzeí sú tichými svedkami tých najsmiešnejších názorov než čokoľvek iné na svete." Keď sa svorka intelektuálne vyšťavených newyorských kritikov vrhla k nesmelému mladému umelcovi z Pittsburgu aby im (konečne) vysvetlil čo má znamenať to parazitovanie na konzumných mýtoch spoločnosti a prečo do čerta práve konzervy (!), odpovedal Andy Warhol len toľko, že miluje polievku. Čo by asi povedal maestro Leonardo da Vinci o úsmeve svojej Mony Lízy, o ktorej dodnes vyšlo niekoľko tisíc článkov, stoviek kníh a desiatok filmov, všetky sa snažiac rozlúsknuť zdanlivo najväčšiu záhadu slnečnej sústavy? Možno: „V ten deň bola signora Gherardini tak šťastná, keď manžel odcestoval z mesta (?)." Čo by povedal Alexander Macedónsky (maď. Nagy Sándor), ktorému súčasní ortopédi a neurológovia na základe jeho kamenných portrétov diagnostikovali chronické ochorenie krčnej chrbtice? Možno: "Môj sochár chcel aby som sa pri portrétovaní díval vždy do slnka...som tak krásny."

A dosť už o tom, pretože ak platí výraz: "Si brevis esse volo, obscurus fio", je na čase zanechať tieto rozvláčne riadky a ísť. Je tu víkend, vyrazte do múzea, hľadajte Kolumbove lebky a možno sa Vám pri tom elektromagnetickom vyžarovaní podarí spojazdniť nejakú tú kostru dinosaura, či šable bodrých tatárskych mordárov.

Nabudúce niečo z múzea.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?