reklama

II. Stretnutie s obrom Burgasom

Každý kúzelnícky trik má tri časti. Prvému hovoríme ponuka: kúzelník ukáže niečo bežné - karty, holuba (levy) alebo človeka. Druhá časť sa volá zmena: kúzelník urobí z bežného niečo neobyčajné. To tajomstvo máš pred očami ale nevidíš ho, lebo sa nepozeráš správne, vlastne to nechceš vidieť. Chceš sa nechať oklamať. Ale nechať niečo zmiznúť nie je všetko, musí sa to tiež vrátiť. Preto každý kúzelnícky trik má tretiu časť, najťažšiu, ktorú voláme prestíž.  Úvodný citát z filmu "Prestíž" rozprávaný Mr. Cutterom (Michael Caine) na pozadí tajuplnej scény s ľudským akváriom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Výhľad z hotelovej izby na zlatisté pláže v Burgase, ktoré som nevidel. Modrá farba vody podkopáva oprávnenosť naďalej nazývať Čierne more čiernym. Thank You Richard for Photo.

Rýchlosť s akou sa hnal vodič autobusu prudko klesla. Medzi neho a jeho motoristickú túžbu víťaziť sa postavilo varovné svetlo semafóru. S jeho prítomnosťou som si uvedomil, že i horizont sa už hodnú chvíľu nekúpe v krikľavo zelenej, ale v sterilnom odtieni betónovej šedi. Aleja bilboardov zakrývala smutnú ošumelosť panelákového sídliska. O Burgase som toho veľa nevedel. Bola to len prestupná stanica na pár hodín a miesto sformovania dvoch tretín našej potulej kompánie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Krátko o Burgase: Ide o staré a dôležito sa tváriace mesto na západnom pobreží Čierneho mora. Vraj ho založili ešte grécki kolonisti v snahe spoznať barbarský svet a následne z neho vyžmýchať čo sa len dalo. Vlastne aj meno Burgas je pobulharčený názov pôvodného gréckeho mena Pyrgos, znamenajúceho veža. Spomínanú grécku vežu som však nikde nevidel, ale niet pochýb, že tu kedysi stála. Drevené plachetnice vystriedali železné monštrá, ktoré si tu pokojne parkujú, zatiaľ čo prístavný žeriav vyberá z ich palúb kontajnery naplnené všakovakým čarovným tovarom. Túžba moderných ľudí utrácať svoje peniaze za pár dní spálenej kože, chvejúceho sa žalúdka, zníženej citlivosti uší a pár (ne)zabudnuteľných zážitkov urobila z Burgasu a jeho okolia výnosnú turistickú oblasť s modernými hotelmi a zlatistými plážami, slnečníkmi, lehátkami a čistou prístavnou vodou. Mne ako turistický raj moc nepripadalo. Asi preto, že tohtoročná sezóna práve končila a do mesta sa navracala opäť nudná pracovná atmosféra.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vystúpil som na stanici Jug, kúsok od prístavných mól. Chladný vietor zastrel oblohu kopou dažďových mračien, no ľudia, nedbajúc akýchkoľvek nebeských varovaní, naďalej pobehovali po vybytom asfalte miestnych ulíc. Taxikári lákali turistov do svojich áut a miestni rómovia naháňali podozrivých s perfektnou ponukou menových kurzov. Tie boli tak výhodné, že predajcovia sa pod starým, osvedčeným heslom "Na nech nežerem!" snažili náhodným zákazníkom spríjemniť deň a vyčariť úsmev na tvárach. Na jedného z týchto finančných žralokov som narazil aj ja. Keď som kráčal mestom a hľadal podľa Tomášových inštrukcií akúsi zastrčenú predajňu lístkov, zakričal na mňa akýsi veľký bulharský chlapík. „Čech?" spýtal sa chlapík. „Zo Slovenska..., ale to je jedno" odpovedal som. Ten chlap bol miestny taxikár a vexlák v jednom. Aj on sa ma pokúsil presvedčiť o výhodách jeho dnešného kurzu, no ja som mal už zamenené a ďalších levov som nepotreboval. Nechal tak a začal sa vypytovať: „A co ty tady?". Keďže som mal na jeho otázku len veľmi krátku a celkovo nezaujímavú odpoveď, začal rozprávať on. Kráčali sme spolu mestom a on mi bulharskou češtinou rozprával o meste, o turistoch, o mafii, s ktorou si vraj veselo tyká, no hlavne mi ukázal, kde sa nachádza tá ukrytá predajňa lístkov do Istanbulu, za čo som mu bol nesmierne vďačný. Bol to veľmi milý človek a mal som šťastie, že som na neho narazil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ľudia v Burgase majú prechádzky radi. Hlavne keď je pekné počasie a dostatok levov. Foto: Tom Kubuš

A ešte niečo som objavil. Panslovanská jazyková a teda dorozumievacia vzájomnosť platí kdekoľvek v slovanských krajoch. Teoreticky by aspoň platiť mala. Angličtina, estónčina, či iný Slovanom nezrozumiteľný jazyk príde vo vzájomných rozhovoroch ako päsť na oko. Avšak na druhej strane si treba uvedomiť, že bulharčina nie je slovenčina a hovoriť materinčinou, s hoc nanajvýš rýdzo čistou gramatikou a dokonalou artikuláciou, nie je správne. Ľady sa prelomili až vo chvíli keď som do rozprávania vložil úplne nový prízvuk založený na podobnosti s hrubým a tak trochu opileckým prejavom ruského jazyka (so svojskými premenami hlások h a ch). Dorozumievanie šlo odvtedy oveľa ľahšie a navyše sa ani nezdalo, že by si domorodci z mojej prazvláštnej reči robili ťažkú hlavu, skôr naopak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sedel som pri akejsi betónovej fontáne, ktorej výstavná ošarpanosť prezrádzala prítomnosť lepších čias a kadejakými magickými formulkami zaklínal sivú oblohu pred dažďom. Čakal som. Okolo chodili zvláštne typy a zazerali na môj veľký čierny ruksak, ktorý som veľkopansky nechal položený na susednej lavičke. Všetko bolo sivé a ponuré, ľudia mĺkvi a vážni. Zrejme to malo na svedomí to nepríjemné predčasne jesenné počasie, ktoré turizmu veľmi nepraje. V bufete som si dal čaj, stihol obariť jazyk a z okna vyzeral prichádzajúce vlaky. V jednom z nich by mal sedieť Mišo - tretí a najvyšší člen našej expedície. Mišo cestoval z Košíc už tretí deň a vôbec som mu to nezávidel. Do odchodu tureckého autobusu ostávala už len jedna hodina a ja som nemal ani lístky a ani Miša. Ten mi poslal smsku z nejakého mestečka, ktorého názov sa mohol tiež spájať so slávnou bitkou minulosti, vzdialeného len pol hodinu od Burgasu. Konečne som ho stretol až v hale na stanici, kam som sa uchýlil pred nepriazňou počasia a ľutoval, že som ten časopis nakoniec predsa len nevzal. Úsmev od ucha k uchu, nejaká trefná poznámka a už sa blížil ku mne.

Obrázok blogu

Socha osloboditeľa stráži večný prameň mladosti. Foto: Tom Kubuš

Cestou k predajni lístkov nás zastavil jeden strašne tlstý tmavý vexlák s bohovským kurzom. Stretnúť tento typ ľudí v okolí stanice nie je vôbec problém. Na mňa to už skúšal, no odbil som ho. Mišo však nemal zamenené nič a preto sa dobrovoľne stal spolupracujúcim publikom pri vytváraní jedného z najstarších kúzelníckych trikov vôbec. Vystúpenie sa začalo ukážkou veľkého množstva malých levíkov. Tie sa za výbornú cenu mali presunúť do útrob Mišovej peňaženky aby tak nahradili miesto po "zbytočných" euráčoch. Chvíľu sme sa s ním žartovne doťahovali a smiali sa jeden z druhého. Skúšal na nás triky, ktoré sme mu akože odhalili a opäť sa z toho strašne tešili. Ten týpek bol majstrom svojho oboru a dobre vedel čo robí. Mišo síce levíkov získal, no nedobrovoľne prišiel asi aj o dvadsať eur. Ale na to sme prišli až neskôr. Prestíže sme sa nedočkali.

František Hříbal

František Hříbal

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som jeden z mnohých, ktorí pred prvým krokom zápasia s démonmi neistoty. Zoznam autorových rubrík:  Moja grécka anabázaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu