II. Stretnutie s obrom Burgasom

Autor: František Hříbal | 13.1.2011 o 12:42 | Karma článku: 5.13 | Prečítané  1602-krát

Každý kúzelnícky trik má tri časti. Prvému hovoríme ponuka: kúzelník ukáže niečo bežné - karty, holuba (levy) alebo človeka. Druhá časť sa volá zmena: kúzelník urobí z bežného niečo neobyčajné. To tajomstvo máš pred očami ale nevidíš ho, lebo sa nepozeráš správne, vlastne to nechceš vidieť. Chceš sa nechať oklamať. Ale nechať niečo zmiznúť nie  je všetko, musí sa to tiež vrátiť. Preto každý kúzelnícky trik má tretiu časť, najťažšiu, ktorú voláme prestíž.                                                                                                                                                Úvodný citát z filmu "Prestíž" rozprávaný Mr. Cutterom (Michael Caine) na pozadí tajuplnej scény s ľudským akváriom.

burgas.jpg

Výhľad z hotelovej izby na zlatisté pláže v Burgase, ktoré som nevidel. Modrá farba vody podkopáva  oprávnenosť  naďalej nazývať Čierne more čiernym. Thank You Richard for Photo.

Rýchlosť s akou sa hnal vodič autobusu prudko klesla. Medzi neho a  jeho motoristickú túžbu víťaziť  sa postavilo varovné svetlo semafóru. S jeho prítomnosťou som si uvedomil, že i horizont sa  už hodnú chvíľu  nekúpe v krikľavo zelenej, ale v sterilnom odtieni betónovej šedi. Aleja bilboardov zakrývala smutnú ošumelosť panelákového sídliska. O Burgase som toho veľa nevedel. Bola to len prestupná stanica na pár hodín a miesto sformovania dvoch tretín našej potulej kompánie.

Krátko o Burgase: Ide o staré a dôležito sa tváriace mesto na západnom pobreží Čierneho mora.  Vraj ho založili ešte grécki kolonisti v snahe spoznať barbarský svet a následne z neho vyžmýchať čo sa len dalo. Vlastne aj meno Burgas je pobulharčený názov pôvodného gréckeho mena Pyrgos, znamenajúceho veža. Spomínanú grécku vežu som však nikde nevidel, ale niet pochýb, že tu kedysi stála. Drevené plachetnice vystriedali železné monštrá, ktoré si tu pokojne parkujú, zatiaľ čo prístavný žeriav vyberá z ich palúb kontajnery naplnené  všakovakým čarovným tovarom. Túžba moderných ľudí utrácať svoje peniaze za pár dní spálenej kože, chvejúceho sa žalúdka, zníženej citlivosti uší a pár (ne)zabudnuteľných zážitkov urobila z Burgasu a jeho okolia výnosnú turistickú oblasť s modernými hotelmi a zlatistými plážami, slnečníkmi, lehátkami a čistou prístavnou vodou. Mne ako turistický raj moc nepripadalo. Asi preto, že tohtoročná sezóna práve končila a do mesta sa navracala opäť nudná pracovná atmosféra.

Vystúpil som na stanici Jug, kúsok od prístavných mól. Chladný vietor zastrel oblohu kopou dažďových mračien, no ľudia, nedbajúc akýchkoľvek nebeských varovaní, naďalej pobehovali po vybytom asfalte miestnych ulíc.  Taxikári lákali turistov do svojich áut a  miestni rómovia naháňali podozrivých s perfektnou ponukou menových kurzov. Tie boli tak výhodné, že predajcovia sa pod starým, osvedčeným heslom "Na nech nežerem!" snažili náhodným zákazníkom spríjemniť deň a vyčariť úsmev na tvárach.  Na jedného z týchto finančných žralokov som narazil aj ja. Keď som kráčal mestom a hľadal podľa Tomášových inštrukcií akúsi zastrčenú predajňu lístkov, zakričal na mňa akýsi veľký bulharský chlapík. „Čech?" spýtal sa chlapík. „Zo Slovenska..., ale to je jedno" odpovedal som. Ten chlap bol miestny taxikár a vexlák v jednom. Aj on sa ma pokúsil presvedčiť o výhodách jeho dnešného kurzu, no ja som mal už zamenené a ďalších levov som nepotreboval. Nechal tak a začal sa vypytovať: „A co ty tady?". Keďže som mal na jeho otázku len veľmi krátku a celkovo nezaujímavú odpoveď, začal rozprávať on. Kráčali sme spolu mestom a on mi bulharskou češtinou rozprával o meste, o turistoch, o mafii, s ktorou si vraj veselo tyká, no hlavne mi ukázal, kde sa nachádza tá ukrytá predajňa lístkov do Istanbulu, za čo som mu bol nesmierne vďačný. Bol to veľmi milý človek a mal som šťastie, že som na neho narazil.

DSCF1032.jpg

Ľudia v Burgase majú prechádzky radi. Hlavne keď je pekné počasie a dostatok levov. Foto: Tom Kubuš

A ešte niečo som objavil. Panslovanská jazyková a teda dorozumievacia vzájomnosť platí kdekoľvek v slovanských krajoch. Teoreticky by aspoň platiť mala. Angličtina, estónčina, či iný Slovanom nezrozumiteľný jazyk príde vo vzájomných rozhovoroch ako päsť na oko.  Avšak na druhej strane si treba uvedomiť, že bulharčina nie je slovenčina a hovoriť materinčinou, s hoc nanajvýš rýdzo čistou gramatikou a dokonalou artikuláciou, nie je správne. Ľady sa prelomili až vo chvíli keď som do rozprávania vložil úplne nový prízvuk založený na podobnosti s hrubým a tak trochu opileckým prejavom ruského jazyka (so svojskými premenami hlások h a ch). Dorozumievanie šlo odvtedy oveľa ľahšie a navyše sa ani nezdalo, že by si domorodci z mojej prazvláštnej reči robili ťažkú hlavu, skôr naopak.

Sedel som pri akejsi betónovej fontáne, ktorej  výstavná ošarpanosť  prezrádzala  prítomnosť  lepších čias a kadejakými magickými formulkami zaklínal sivú oblohu pred dažďom. Čakal som. Okolo chodili zvláštne typy a zazerali na môj veľký čierny ruksak, ktorý som veľkopansky nechal položený na susednej lavičke. Všetko bolo sivé a ponuré, ľudia mĺkvi a vážni. Zrejme to malo na svedomí to nepríjemné predčasne jesenné počasie, ktoré turizmu veľmi nepraje. V bufete som si dal čaj, stihol obariť jazyk a z okna vyzeral prichádzajúce vlaky. V jednom z nich by mal sedieť Mišo - tretí a najvyšší člen našej expedície. Mišo cestoval z Košíc už tretí deň a vôbec som mu to nezávidel. Do odchodu tureckého autobusu ostávala už len jedna hodina a ja som nemal ani lístky a ani Miša. Ten mi poslal smsku z nejakého mestečka, ktorého názov sa mohol tiež spájať so slávnou bitkou minulosti, vzdialeného len pol hodinu od Burgasu. Konečne som ho stretol až v hale na stanici, kam som sa uchýlil pred nepriazňou počasia a ľutoval, že som ten časopis nakoniec predsa len nevzal. Úsmev od ucha k uchu, nejaká trefná poznámka a už sa blížil ku mne.

DSCF1033.jpg

Socha osloboditeľa stráži večný prameň mladosti. Foto: Tom Kubuš

Cestou k predajni lístkov nás zastavil jeden strašne tlstý tmavý vexlák s bohovským kurzom. Stretnúť tento typ ľudí v okolí stanice nie je vôbec problém. Na mňa to už skúšal, no odbil som ho. Mišo však nemal zamenené nič a preto sa dobrovoľne stal spolupracujúcim publikom pri vytváraní jedného z najstarších kúzelníckych trikov vôbec. Vystúpenie sa začalo ukážkou veľkého množstva malých levíkov. Tie sa za výbornú cenu mali presunúť do útrob Mišovej peňaženky aby tak nahradili miesto po "zbytočných" euráčoch. Chvíľu sme sa s ním žartovne doťahovali a smiali sa jeden z druhého. Skúšal na nás triky, ktoré sme mu akože odhalili a opäť sa z toho strašne tešili. Ten týpek  bol majstrom svojho oboru a dobre vedel čo robí. Mišo síce levíkov získal, no nedobrovoľne prišiel asi aj o dvadsať eur.  Ale na to sme prišli až neskôr. Prestíže sme sa nedočkali.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nový premiér? Ako sa Danko Slotovi aj Ficovi vymkol z rúk

V popularite predbehol aj trojnásobného premiéra Roberta Fica a SNS, ktorej šéfuje, ako jediná z koaličných strán preferenčne rastie.

ŠPORT

Tatar posunul Tím Európy do finále Svetového pohára

O góly európskeho výberu sa postarali výlučne Slováci.

KOMENTÁRE

Dankov vzostup nemá iba jednu príčinu. Je ich viac

Predsedovia Smeru a Mosta prekročili zenity svojich možností.


Už ste čítali?