V hlavnom meste ostrova cigár, rumu© a Hriešneho tanca 2, v kubánskej Havane, stojí múzeum. Na tom by nebolo nič zvláštne, veď múzeum je dnes už takmer v každom meste, ak rátame aj izby a kutice, ktorých starobylý puch povznáša niekdajšia prítomnosť impozantných osobností človečenstva. V Havanskom múzeu sú však v jednej z vitrín vystavené dve do leskla vyleštené ľudské lebky. Jedna menšia a druhá o niečo väčšia. Hovoríte si: „Dve lebky? Pcha! Je tam toho; veď pri Kutnej Hore už nevedia čo s nimi." Váš pohŕdavý truhlíkovský úsmev však zmizne vo chvíli, keď sa prelúskate poslednými slovami španielskeho nápisu na ceduli. Vaše mimické svaly sa stiahnu do podoby messerschmidtovského zhrozenia, ak sa krvopotne dešifrovaný text zhoduje s radostnými slovami kurátora, ktorého ste medzitým horúčkovito žiadali o vysvetlenie. „Si seor, obe lebky patriť veľkému Christóbalovi Colón! Jedna, keď bol don Colón ešte malý chico, a tá druhá, keď našiel el Nuevo Mundo - Amérika!"